Aj keď si ako učiteľky a učitelia myslíme, že pristupujeme k chlapcom a dievčatám rovnako, skutočnosť je taká, že náš prístup je ovplyvnený rodovými stereotypmi. Aj my žijeme v danej spoločnosti, takže od detstva nás ovplyvňujú stereotypné predstavy a názory o „prirodzenej“ rozdielnosti v správaní, schopnostiach a rolách dievčat a chlapcov. Je preto pochopiteľné, ak tieto rodové stereotypy reprodukujeme aj vo svojej práci prostredníctvom očakávaní a požiadaviek na žiakov a žiačky.
Cielené výskumy poukázali na konkrétne formy, akými sa rodové stereotypy prejavujú pri vyučovaní: Učitelia a učiteľky neúmyselne, spravidla nevedomky venujú viac pozornosti chlapcom ako dievčatám, a to vo viacerých ohľadoch. Chlapcov upozorňujú na nevhodné, rušivé správanie na hodine, obracajú sa na nich s otázkami pri zadávaní úloh či pri inštruovaní. Pri bežnej komunikácii v triede komunikujú viac s chlapcami ako s dievčatami. Chlapci dostávajú na hodinách väčší priestor ako dievčatá, môžu si teda vyskúšať rôzne situácie a svoju reakciu na ne, získavajú väčšiu sebadôveru a trénujú si schopnosť presadzovať sa. Napríklad v diskusiách sa chlapcom ponecháva väčší priestor na vyjadrenie názoru ako dievčatám. Pri riešení úloh učitelia a učiteľky odpovedajú na otázky chlapcov inak ako na otázky dievčat. Chlapcov sa snažia k odpovedi priviesť, čím rozvíjajú ich logické uvažovanie, zatiaľ čo dievčatám dávajú hotovú odpoveď. Na hodinách chémie a fyziky si učitelia a učiteľky častejšie vyberajú na demonštrovanie pokusov chlapcov ako dievčatá.
Tento stereotypný prístup vplýva aj na formovanie a rozvíjanie záujmov chlapcov a dievčat, na výber záujmových krúžkov, športových aktivít a neskôr aj na výber povolania.
V učiteľských kruhoch prevláda mýtus, že chlapci majú lepšie predpoklady pre matematiku a dievčatá pre jazyky. Podľa psychológa Davida Fontanu sa však rozdiely v matematickej a jazykovej výkonnosti chlapcov a dievčat dajú vysvetliť vplyvom prostredia a nemajú biologický základ. Napriek tomu majú matematika a prírodné vedy „mužský“ imidž, kým humanitné predmety „pripadli“ dievčatám. Dôsledkom tohto rodového stereotypu je, že na niektorých školách sú určité predmety, napríklad technické práce, sprístupnené pre chlapcov, domáce práce zasa pre dievčatá.
Je zvláštne, že rodové rozdelenie sa týka aj športu. Existuje rozšírená predstava, že futbal je len pre chlapcov, zato hádzaná je pre dievčatá, že basketbal je mužský šport či gymnastika ženský.
Osobitnou témou je sexizmus na školách. Medzinárodné dokumenty, ktoré podpísala aj Slovenská republika, výslovne žiadajú odstrániť akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia a rodu (Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien — CEDAW; Dohovor o právach dieťaťa). Napriek tomu vtipy o ženách sú ešte vždy súčasťou každodenného humoru učiteľov. Napríklad pojem „ženská logika“ sa dnes chápe ako nadávka. Učitelia tak poznámkami o „ženskej logike“ otvorene diskriminujú dievčatá a označujú každý ich prejav či vlastnú myšlienku za menejcennú.
Kým my ako pedagógovia a pedagogičky nebudeme dostatočne citlivo vnímať sexizmus a urážlivé správanie ako neprijateľné a neprípustné, sotva budeme vedieť odstraňovať jeho prejavy zo správania žiakov — na našich školách sú to totiž oveľa častejšie chlapci, ktorí sa správajú urážlivo k dievčatám. Sexistické zosmiešňovanie a urážky pritom drasticky ničia sebadôveru dotknutých osôb a bránia im naplno využívať svoje schopnosti pri vzdelávaní. Škola je povinná vytvárať také prostredie, ktoré je bezpečné a ústretové pre každé dieťa, bez ohľadu na jeho pohlavie.